No! Jimmy protested.

Neviem čím to je, ale mám pocit, že čoraz viac mladých ľudí rieši svoje problémy útekom. Niekedy útekom zo života. Hnevám sa a je mi do plaču, keď vidím statusy na FB či TT, ktoré oznamujú ako ich autorov nemá nikto rád, nikto nechápe a nikdy nepochopí, nikto nevie ako sa cítia atď.. Pripomínajú mi literárnych hrdinov romantizmu. Sami proti celému svetu, nepochopení, nešťastne zamilovaní... Autormi sú prevažne dievčatá v pubertálnom veku a tak mi napadá otázka či sú ich problémy naozaj tak závažné alebo je ich správanie zúfalým volaním po pozornosti. Tieto dievčatá nemajú problém povedať, že sa režú a mnohé to nechcú, ale nevedia prestať. Rozmýšľam čo strašné sa im muselo stať, že vidia východisko v spôsobovaní si bolesti. Varí sa mi rozum a stále neprichádzam na dôvod ich trápenia. Viem, že šikana je dnes veľmi rozšírená, možno viac ako sú dospelí ochotní vidieť. Šikanuje sa z rôznych dôvodov a niekedy to vlastne ani nemá dôvod. Takým ľuďom treba pomôcť, ale niekedy mám naozaj pocit, že tí ľudia nechcú pomoc, pretože im to takto vyhovuje, vyhovuje im, že sa im každý snaží poradiť, že sa o neho zaujíma a jednoducho nevidí dôvod prečo prestať predstierať depresie, sem-tam napísať nejaký emocionálny pod psa status, či si žiletkou spraviť adidas na zápästí. Uvedomujem si, že tento článok pôsobí zmätene, ale to preto, lebo ja som zmätená. Nemyslím si, že som až tak stará a k násťročným mám skutočne blízko, preto nemám poňatia, prečo ako spôsob riešenia volia také rezanie sa. Mám zlé známky? Režem. Rodičia na mňa kričali, lebo som prišla o pol jednej domov. Moje nervy už mám 13 rokov! Nie som decko! Vôbec ma nechápu! Režem. Ten chalan ani nevie, že existujem. Režem. Môj chalan sa so mnou rozišiel už nikdy nebudem nikoho milovať, nedokážem bez neho žiť. Režem. V obchode nemali moje obľúbené žuvačky. Režem! Kričím NIE! PROTESTUJEM! Aj ja som bola v poberte, tiež som mala pocit, že ma nikto nechápe, občas mám stále ten pocit, ale do kelu to je súčasť života! Nie všetci nás majú radi! Nie všetko bude tak, ako si to predstavujeme! V živote sú aj ťažké chvíle a je v našich chvíľach ich zvládnuť. Ak toto čítaš a máš pocit, že ti krivdím, tak prepáč, ale skús sa zamyslieť. Ak to dokážeš prečítať, vieš čítať,máš prístup k internetu, máš viac ako mnoho iných ľudí na svete. Vážme si čo máme, lebo sme nemuseli mať nič! Máš problémy? Všetci máme. No utekať pred nimi nič nerieši a ani to, že si zo svojej ruky či nohy spravíš sekanú. Ublížiš sebe a aj tým, ktorí ťa milujú. Neklamme samých seba, že nás nemá nikto rád. Je to lož! Vždy je tu niekto, kto nás miluje. Treba sa len dívať a nebyť sústredený len na seba. Už budem končiť, lebo ak doteraz nemal článok jednotnú tému, tak o chvíľu ju mať už vonkoncom nebude. :)